Táto urbanisticko – architektonická štúdia sa zaoberá problematikou centrálnej mestskej zóny mesta Nemšová s prioritným zameraním na vytvorenie pešej zóny.
Vytvorenie pešej zóny má zásadný význam pre synergiu kvality života centrálnej mestskej zóny. V podmienkach mesta Nemšová je tento moment zvlášť podčiarknutý o.i. takmer úplnou absenciou urbanisticky jasne identifikovateľného mestského centra. Nesúrodosť funkčných či hmotovo – kompozičných väzieb dosahuje v centrálnej mestkej zóne Nemšová naozaj nebývalej miery.
Okrem zadefinovania zodpovedajúceho rozsahu pešej zóny, vrátane súvisiacich podmieňujúcich faktorov, sa táto štúdia zaoberá aj ďalšími lokalitami v centrálnej mestkej zóne a čiastočne aj mimo nej, pričom zaradenie týchto riešených lokalít v rámci tejto štúdie bolo úzko koordinované s dotknutými autoritami mesta Nemšová.
Analýza, zadefinovanie problematiky a jej riešenie prebiehalo v rámci rozpracovanosti tejto štúdie aj prejednaním s mestskými poslancami, odbornými komisiami, ako aj s občanmi mesta Nemšová – verejnosťou, s následným zapracovaním relevantných pripomienok do výsledného konceptu. Pre vedenie mesta je vypracovanie zodpovedajúcej koncepcie rozvoja centra mesta na strednodobej a dlhodobej úrovni jednou z priorít, čoho dôkazom je o.i. aj vypracovanie tejto urbanisticko – architektonickej štúdie, spracovávanej časovo súbežne s dopracovávaním ÚPN SÚ Nemšová (spracovateľ ing.Krumpolcová a kolektív).
Centrálna mestská zóna v Nemšovej – jej súčasná podoba a funkcie - t.j.celý urbanizmus CMZ, ako aj náväznosti na celomestský organizmus, sú do značnej miery charakterizované prienikom pôvodnej urbanistickej štruktúry (vznikajúcej niekoľkými storočiami evolúcie) s razantnými zásahmi druhej polovice 20.storočia.Súboj týchto konceptov zhmotnený do existujúceho stavu nielenže znejasňuje čitateľnosť centra, ale dá sa povedať, že za tohto stavu dokonca do značnej miery bráni jeho komplexnému rozvoju.
Ako bolo uvedené vyššie, tento stav je predovšetkým dôsledkom ( voči centrálnej zóne sídla značne necitlivými ) zásahmi z druhej polovice minulého storočia, ktoré nerešpektovali historický urbanizmus, respektíve snažili za ho radikálne meniť. Medzi takéto kroky môžeme radiť napr. realizáciu objektov panelových bytovýchdomov (nielen) na ul.Janka Palu, ktoré svojou monofunkčnosťou, uzatvárajúc sa do seba, nepodporujú komplexnosť aktivít a života centra, ani nehovoriac o úplnom nerešpektovaní, až negácii merítka okolitého kontextu. Ďalším z takýchto krokov bolo situovanie priemyselnej prevádzky prakticky do centra - so súvisiacimi problémami vtiahnutia dopravy do centrálnej zóny, resp. zvýšenej hlučnosti a prašnosti.
Cieľmi vypracovania urbanisticko – architektonickej štúdie CMZ Nemšová sú teda predovšetkým vytvorenie koncepčného rámca pre rozvinutie komplexného centra sídla vrátane súvisiacej problematiky a podmieňujúcich faktorov, ďalej urbanistické riešenie niekoľkých lokalít mimo CMZ, určenie možnej etapizácie či alternatívnych postupov a v neposlednej miere definovania koncepcie vytvorenia pešej zóny.
Ďalším z cieľov vypracovanie tejto štúdie je vytvorenie „ koncepcie rozvoja centra ako investičnej ponuky“, ktorá však je prioritne zacielená na komplexný rozvoj centrálnej mestskej zóny. To znamená, že tu je vytváraný koncept CMZ nezávislý od akýchkoľvek konkrétnych investorských či developerských podnetov a až následné budú kroky vedúce k investičným podnetom podriadeným principiálnemu konceptu, a nie naopak, keď k rozvoju dochádza v dôsledku presadzovania jednotlivých zámerov vychádzajúcich z predpokladov zacielených len na ekonomický výsledok zámeru samotného, neprihliadajúc na kontext centra či širších vzťahov.
Vytvorenie pešej zóny, resp. odklonenie dopravy z lokalít ako predpolie základnej školy situovanej na ul. Janka Palu, zvýši bezpečnosť pešieho pohybu. Definovanie rámca súvisiacej problematiky je jedným z prioritných cieľov vypracovania tejto štúdie.
V neposlednom rade takto obsahovo koncipovaná urbanisticko – architektonická štúdia poslúži o.i. statavebnému úradu na spresnenie riadenia rozvoja v záujmovom území ( ak tiež vezmeme do úvahy podrobnosť, s akou sa problematikou štandardne zaoberajú územné plány ). Ide teda o nástroj koncepčného riadenia stavebných aktivít v dotknutej zóne.
Keď však zhrnieme azda najdôležitejšie dôvody vypracovania tejto štúdie, tými je súhrn konzistentných impulzov, pri rozpracovaní ktorých dôjde k zásadnejšej premene súčasnej podoby CMZ mesta Nemšová.
ULICA JANKA PALU Prejazd dopravy cez ulicu Janka Palu zásadným spôsobom ovplyvňuje charakter tejto ulice a zároveň limituje možný rozvoj jednotlivých prevádzok smerom k pobytovým aktivitám. Na jednej strane z hľadiska definovania centra je táto ulica vnímaná ako (za súčasného stavu) prirodzené centrum, čo vychádza z historického kontextu, na druhej strane v situácii, keď ide prakticky o jednu z dopravne najzaťaženejších ulíc v Nemšovej, táto skutočnosť znemožňuje rozvinúť potenciál tejto ulice v rámci synergie rozvoja centra ( podrobnejšie viď kapitola Doprava).
MIEROVÉ NÁMESTIE Súčasná podoba Mierového námestia taktiež vychádza z historického kontextu. Tak, ako už v dobe svojho vzniku nebol tento priestor typickýmnámestím, tak aj v súčasnosti sa nejedná o typ urbanistického priestoru, ktorý by sme identifikovali ako námestie so všetkými jeho atribútmi. Naopak, postupný vývoj ešte oslabil kvalitu tohto verejného priestoru. Z hmotovopriestorového hľadiska je námestie vymedzené len na oboch pozdĺžnych stranách. Na „priečnych ukončeniach“ sa jasné vymedzenie námestia úplne stráca, resp. absentuje. Celkové vnímanie tohto urbanistického celku evokuje skôr dojem rozšíreného uličného priestoru ako námestia.