Hluk bol vraj pomenovaný podľa toho, že jeho obyvatelia pri blížiacom sa nebezpečenstve zapaľovali na návrší oheň a robili veľký hluk, aby varovali ľudí. Niektorí tvrdia, že Hluk dostal svoje meno od lúk, ktorých bolo v okolí veľa, iná verzia hovorí, že podľa potoka Okluky. Meno býva spájané aj s Luckým poľom a s hlučne a stále vriacou vodou pod Babími horami. Mesto s bohatou históriou je aj dnes pôvabné a na potulkách Ostrožskom by ste ho nemali minúť.
Mesto Hluk leží 10 km juhovýchodne od Uherského Hradiště. Ku dňu 22.06.2012 má 4.326 obyvateľov.
História a pamiatky
Hluk, latinsky Hlucium (odvodené od hlučne tečúcej vody) je jednou z najstarších osád našej vlasti. Leží v oblasti starého osídlenia doloženého archeologickými nálezmi už z rokov 2000 - 2500 pred Kristom. Jeho meno je často spájané s Luckým poľom, uvádzaným v Kosmovej kronike v rokoch 1099 a 1116. Bol súčasťou Lucky provincie ako zemepánska dedina a v roku 1294 ho držal Oldřich z Hradce. Po jeho smrti pripadol opäť kráľovi a kráľ Václav II. daroval Hluk v roku 1303 Zdislavovi. Vtedy sa tu tiež uvádza drevená pevnosť.
Od 14. storočia držala pôvodne samostatný hlucký statok striedajúca sa drobná šľachta. Od roku 1460 to boli Zástřizlové - až do roku 1506, kedy získali Hluk páni z Kunovic. V roku 1559 je tu pán Jaroslav z Kunovic, ako je uvedené na erbe v južnej časti nádvoria pevnosti. Po jeho smrti bol majiteľom jeho brat Jetro a v roku 1625 kúpil Ostrožské panstvo i s Hlukom Gundakar z Lichtenštejna. Tam Hluk patril do zrušenia patrimoniálnej správy. Roku 1663 bol celý Hluk is dvorom vyplienený pri tureckom nájazde. Rovnaké vojská pustošili kraj i v r 1683. K ďalším útokom, tentokrát kuruckých vojsk Ferenca Rákocziho došlo v rokoch 1703, 1705, 1708 a 1709. V rokoch 1663, 1709, 1838 a 1857 Hluk opakovane vyhorel. Vtedajšia dedina bola v r. 1525 povýšená kráľom Ľudovítom I. Jagellonským na mestečko. Od roku 1970 je Hluk mestom.
Chrám sv. Vavrinca v Hluku postavil barokový staviteľ talianskeho pôvodu, Antonín Erhard Martinelli v rokoch 1736-1741 na mieste starého vyhoreného kostola. Kaplnka pod Babou horou bola postavená v roku 1525 ako upomienka na množstvo padlých bojovníkov v bitkách, ktoré sa tu odohrali v roku 1116 a 1421. Pamiatky ľudovej architektúry - pamiatkové domčeky č. 283 a 284, sú ukážkou bývania v sedliackych stavbách od 17. storočia do polovice 20. storočia. Pevnosť v strede obce na pravom brehu potoka Okluky je spomenutá v darovacej zmluve z roku 1303. Bola v držbe drobnej šľachty, od roku 1460 to boli Zástřizlové, potom páni z Kunovice (erb na nádvorí r 1559) a od roku 1625 až do 20. rokov 20. storočia Lichtensteinové. Od tej doby je v majetku mesta. V 60. rokoch bola opravená a slúži ako kultúrne stredisko celého mesta. V súčasnej dobe sú využité takmer všetky priestory pevnosti. Je tu knižnica, obradná sieň, zámocká kaviareň, sály pre organizovanie rôznych spoločenských alebo aj súkromných akcií. Vo veži je zriadené múzeum a "sedliacka izba" pre akcie s menším počtom účastníkov.
Ľudové tradície
Dolňácké slávnosti piesní a tancov organizované v Obmedzte raz za tri roky (už takmer sedem desiatok rokov) prebiehajú súbežne s každoročným Slováckým festivalom dychových hudieb. Slávnosti sú neodmysliteľne spojené s národnými krojmi a jazdou kráľov. V období slávností žije celý Hluk niekoľkodňovým programom komponovaným pre široký okruh milovníkov spevu, tanca, dychovky, dobrého jedla, pitia a folklóru. Hluk je známy najmä produkciou vína, slivovice a ako liaheň mladých muzikantov. Nielen Hluk samotný, ale i jeho široké okolie sú bohatou folklórnou oblasťou, kde snáď každá dedinka má svoj kroj, svoje zvyky a svoje nárečie, podľa ktorých sa dajú pri troche pozornosti presne rozlíšiť, hoci by od seba ležali len pár kilometrov. Hluk je muzikantské mesto. Pôsobia tu kapely rôznych žánrov od cimbálovej muziky a dychovej hudby po country kapely, detské i dospelácke spevácke súbory. Pritom z každého žánru je založených aj viac kapiel.
Akcie
- Február: fašiangy
- Apríl: Veľkonočná zábava s koštom slivovice
- Máj: Ochutnávka vína
- Júl: Dolňácké slávnosti s jazdou kráľov (raz za tri roky, najbližšia vychádza na rok 2014)
- August: Hody, Slovácký festival dychových hudieb
- Október: Vinobranie
- December: Vianočný koncert
Goticko-renesančná pevnosť
V strede obce na pravom brehu potoka Okluky stojí renesančná pevnosť. Podľa erbu na nádvorí bola postavená v r. 1559, ale spomínaná bola už v roku 1303. K pevnosti patrí mohutná veža, ku ktorej je prístup po moste cez pôvodnú priekopu. Historická pamiatka je v majetku obce a slúži ako kultúrne stredisko, nájdete tu mestskú knižnicu, obradnú sieň, zámockú kaviareň, vínnu pivnicu, pivnicu s kuchynkou a posedením.
V malom múzeu v pevnosti môžete nahliadnuť do histórie tunajšieho miesta. V expozícii nájdete archeologické doklady osídlenia mesta Hluk a množstvo fotografií z dávnejšej i nedávnej minulosti. Mnohých návštevníkov zaujme aj dokumentácia miestnych krojov a ľudových obyčajov, ktoré sú stále živé a obľúbené. Tiež si môžete kúpiť krajové suveníry a výrobky miestnych ľudových umelcov.
Kostol sv. Vavrinca
Kostol sv. Vavrinca bol postavený lichtenštajnským architektom Antonom Eduardom Martinellim v roku 1741
Budova fary
Do roku 1780 neexistujú o kostole ani o fare žiadne záznamy. Dá sa predpokladať, že všetky písomnosti boli zničené požiarom. Pamätná kniha farára Matúša Kretschmera založená 1. januára 1850 poodhaľuje rúško histórie farnosti. Táto kniha bola napísaná po nemecky tzv. kurentem a na prvých stránkach sa dočítame, že starobylá fara tu existovala už za arcibiskupa Metoda. Až neskôr sa o nej zmieňujú písomné pramene z roku 1294 a 1531. V 16. storočí v čase protestantskej vzbury prešla farnosť spolu s patronátom na stranu nekatolíkov, ale v roku 1625 bol nekatolícky pán hluckého panstva Ján z Kunovic vyhnaný a po konfiškácii sa novým patrónom stal katolícke knieža Gundakar z Lichtenštajnska, za ktorého bola fara 29. februára roku1640 obsadená novým kňazom.
Pamiatkové domčeky
V ulici so starodávnym názvom Rajcovní, priamo v strede mesta, v hustej zástavbe sa nachádzajú štyri objekty - pamiatkové domčeky číslo 283, 284, 260 a 261. Všetky sú majetkom mesta.
Domčeky č. 283 a 284 sú postavené z nepálených tehál - kotovic, steny sú pokryté mazaninou z jačmenných pliev, hliny a vody a vápnom. Na streche nemožno prehliadnuť biele starodávne komíny, zaujmú i jednoduché okienka s maľovanými srdiečkami.
Ďalšie dva domčeky č. 260 a 261 boli opravené v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR 2007-2013 spolu s Mestom Nemšová "Po stopách histórie a tradícií Hluku a Nemšová.".
Tu našlo miesto Múzeum folklóru a tradícií skrývajúce hlucké kroje, výšivky a ornamenty. Tiež sa stali skúšobňou a miestom stretávania a vystúpenia miestnych speváckych súborov, folklórnych súborov a cimbálovej muziky. Slúžia najmä pri niektorých slávnostných príležitostiach - napríklad pri fašiangoch, hodoch, Dolňáckých slávnostiach s jazdou kráľov, ale možno sa do domčekov pozrieť kedykoľvek počas roka, napríklad na stálu výstavu tunajších krojov, výšiviek a ornamentov...
Babia hora
Je prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1998. Je vzácna výskytom chránených a ohrozených rastlinných i živočíšnych druhov.
Kobylí hlava
Túto prírodnú pamiatku tvoria stepné lúky a teplomilná Doubrava ležiace asi 250 m juhovýchodne od vrcholu Kobylí hlavy neďaleko obce Hluk.
Okluky
Nájdete ho asi 1,5 km od stredu obce v Hlucké pahorkatine. Neďaleko prírodnej pamiatky prechádza značená vinárska cyklotrasa pod vinohradmi na Husacom vrchu.
Pod Husacou horou
Husacie hora v trati svätého Antonína Paduánskeho je najstaršou vinicou v Hluku.
Príroda
Prírodná pamiatka Pod Husacie horou je umelý zárez cesty s geologickým odkrýva asi 30 metrov dlhý a 3 metre vysoký. Nachádza sa na východnom okraji vinice Husacie hora, na juhozápadnom okraji Hluku. Prírodná pamiatka Okluky je jediný povrchový predvolené púchovských slieňov v rámci magurského flyšu v Českej republike. Stepná lúky a pasienky juhozápadne od kóty Babia hora sú prírodné pamiatkou. Ochrancom prírody ide o zachovanie zvyšku jedinečných stepných spoločenstiev panonského termofytika s výskytom chránených a ohrozených rastlinných i živočíšnych druhov. Prírodná pamiatka Kobylí hlava je ojedinelý zvyšok pôvodných kavylových lúk a teplomilné dubové lesy v areáli Hlucké pahorkatiny.
Svatovavřinecké hody v Hluku a Oslavy 80. výročia založenia kopané v Hluku.
11.8. 2012 sa družstvo "starých pánov" Nemšovej zúčastnilo futbalového turnaja usporiadaného v rámci osláv 80. výročia založenia kopané v Hluku.
Zúčastnené družstvá: Starí páni TJ Hluk, Krajánci Hluk, Planá nad Lužnicí, Nemšová.
Osláv sa v družobnom meste Hluk zúčastnili za Nemšovú aj primátor mesta Ing. František Bagín a bývalý primátor Ján Mindár.
Zloženie družstva: Bahno Jozef, Beňo Miroslav, Daňo Marián, Ďurík Jozef, Ďuriš Branislav, Hudec Ján, Koníček Zdeno, Lubina Ondrej, Minárech Ivan, Pavlačka Štefan, Prekop Ivan, Vavrúš Ladislav, Vaský Pavol, Žársky Miloš., Vedúci Vladimír Gajdoš, fanúšik Peter Minďár.
Výsledky:
- Krajánci Hluk - Nemšová 3:3 /2:1/, na pok. kopy 4:2, góly za Nemšovú: Z. Koníček, L.Vavrúš, I. Minárech
- TJ Spartak Hluk - Planá nad Lužnicí 3:1 O 3. miesto
- Nemšová - Planá nad Lužnicí 4:0 /0.0/, góly za Nemšovú: I. Minárech 2, B. Ďuriš, J. Hudec.
- Finále TJ Spartak Hluk - Krajánci Hluk 1:0 /1:0/. V. Gajdoš